Photo gallery for Vyjadrenie ku referendu o ochrane rodiny

Milí čitatelia, bratia a sestry v Kristu, ako misionár a kazateľ na Slovensku od roku 1996, vás pozdravujem v mene Ježiša Krista. Nech vás požehnáva Pán.

Dňa, 7. februára 2015, budú mať občania Slovenskej Republiky zriedkavú príležitosť vytýčiť predstaviteľom nášho štátu smer v nesmierne dôležitej otázke, ktorá je na pretrase už niekoľko desiatok rokov. Túto otázku, v tomto prípade niekoľko otázok, schválil Ústavný súd Slovenskej Republiky ako aj prezident Slovenskej Republiky.

Oprávnení občania rozhodnú o otázkach:
1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Dovoľte mi, aby som sa kratko podelil o svoj názor na vyššie uvedené otázky a o svoj názor na referendum. Na každú z vyššie uvedených otázok by som odpovedal „áno“ a to z dôvodov, o ktoré sa s vami pokúsim podeliť v tomto článku. Môj pohľad nie je o nič významnejší ako pohľad kohokoľvek iného, ale existuje názor, ktorý je v porovnaní s akýmkoľvek iným názorom ten najpodstatnejší. Boh a kniha, ktorej je autorom, Sväté Písmo, je našou najvyššou autoritou a našim najistejším sprievodcom v duchovných a morálnych otázkach. Ukazuje sa, že Biblia neostáva nestranná a má čo povedať k otázke homosexuality. Skúsenosť, ľudský rozum, tradícia a vedecké poznatky sú hodnotné a kľúčové pomocné nástroje pri hľadaní pravdy. Skúsenosťou mám na mysli skombinovanú skúsenosť mnohých kultúr, nie osobnú skúsenosť jednotlivca alebo limitovanej skupiny ľudí. Ľudským rozumom mám na mysli logické odôvodňovanie, ktoré začína bez vopred pripravených predpokladov alebo aspoň s jasne zadefinovanými predpokladmi. Nemám na mysli logiku, ktorá obraňuje predpojaté závery bez toho, aby bola otvorená voči dostupným údajom a oponujúcim názorom bez ohľadu na to, k akým nechutným alebo nežiadaným záverom povedú. Tradíciou mám na mysli historické princípy, ktoré si vážime, múdrosť otcov a múdrych ľudí po všetky pokolenia. Pod Svätou Bibliou mám na mysli 66 pôvodne prijatých kníh, ktoré sú uznané všetkými kresťanskými vetvami a ktoré sú inšpirované, pričom každé slovo nesie autoritu Božieho slova.

Na úvod by som chcel veľmi jasne povedať, že musíme veľmi opatrne rozlišovať medzi človekom, jej/jeho sexuálnou orientáciou, sexuálnym správaním a politickou agendou. V tomto článku by som chcel venovať pozornosť výlučne správaniu a politickej agende, nie jednotlivcovi, skupine ľudí alebo ich sexuálnej orientácii. Niektorí, ktorí sa považujú za homosexuálov, sa nemusia stotožňovať s väčšinou homosexuálov alebo so zvolenými predstaviteľmi, ktorí politicky presadzujú názory skupiny. Napríklad, človek s homosexuálnou orientáciou, avšak sexuálne neaktívny, nie je predstaviteľom celej skupiny a vôbec nemusí mať dojem, že ho dobre vystihuje zvolený hovorca, štatistiky alebo návyky väčšiny. Rovnako, pre niektorých heterosexuálov je politická agenda homosexuálov veľmi príťažlivá. Hoc nie je možné v tejto otázke ostať nestranným, pričom mnohí svoje stanovisko vehementne bránia, nikto by nemal byť napádaný alebo nemal mať pocit, že je napádaný buď kvôli jeho/jej názoru alebo sexuálnej orientácii. Nezávisle na sexuálnej orientácii čitateľa, správaní alebo politickom názore, chcem položiť dôraz na dôstojnosť a rešpekt voči každému človeku, ku ktorým nás Boh vo Svojom slove pobáda a nič z toho, čo poviem, by nemalo byť vykladané ako osobný útok voči jednotlivcovi. Ešte jedno upozornenie: Nereprezentujem nikoho iného, len samého seba, či už bude niekto iný rozmnožovať tento text v elektronickom alebo tlačenom formáte. Chcel by som však požiadať kohokoľvek, kto bude používať úryvky z tohto článku, aby nevynechal tento výrok ako kontext pre celý článok, a aby nič, čo je v tomto článku spomenuté, nevyňal mimo tento kontext.

Popri Božom Slove som pri štúdiu tejto tematiky čerpal najviac, so súhlasom autora, z následného diela: Homosexuality: Thinking Critically and Acting Compassionately (Excerpt from Uncompromised Faith: Overcoming Our Culturalized Christianity, [NavPress, 2009] by S. Michael Craven).

Keďže presvedčenie, že Sväté Písmo je Božie Slovo je mojím jediný východiskovým predpokladom, nedá mi nezačať práve tu. Všetky uvedené citáty sú z katolíckeho prekladu Biblie.

Genezis 1:27 A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

Genezis 2:24 Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom.

Genezis 18:20–21 Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.”

Genezis 19:4–7 Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, vyvolali Lota a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!“ Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou a povedal im: „Bratia moji, nože nerobte hriech!

Genezis 19:24–25 A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom.

Levitikus 18:22 Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!

Sudcov 19:22–23 Keď už boli v dobrej nálade, tu mužovia z mesta, zlosynovia, obstali dom a ustavične tĺkli na bránu. Vyvolávali na starca, pána domu: „Vyveď muža, čo prišiel do tvojho domu! Chceme s ním obcovať!“ Tu vyšiel k nim muž, pán domu, a vravel im: „Nie, bratia moji! Nerobte nič zlé, keď prišiel ten človek do môjho domu! Nedopustíte sa predsa takej nehanebnosti!

Rimanom 1:24–28 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí,

1 Korinťanom 6:9–10 Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.

1 Timoteovi 1:8–11 Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.

Zdá sa, že na nás z každej strany útočia požiadavky homosexuálov bojujúcich za svoje “práva”, akoby mali nárok na výsostné privilégiá, výhradné kompenzácie a ochranu, o ktorej sa bežnému občanovi ani nesníva. Tvrdenie, že sa dožadujú len svojich práv, nie je pravdivé. Každý, kto sa vzprieči ich požiadavkám, môže byť súdne stíhaný, penalizovaný, ba v niektorých štátoch aj zatknutý za prejav verbálnej nenávisti. Ich požiadavky ďaleko presahujú ich práva a slobodu žiť podľa svojich predstáv, pretože si nárokujú právo indoktrinovať deti skrze verejný školský systém, právo oplzlo sa správať na verejnosti a umlčať nesúhlasné hlasy. V Spojených Štátoch došlo k zatknutiu niekoľkých kňazov, ktorí sa odvážili otvorene povedať svoj nesúhlasný názor na tému homosexuality; boli zatknutí rodičia, ktorí žiadali pro-homosexuálne orientované školské výbory, aby umožnili ich deťom, žiakom prvého stupňa, zvoliť si alternatívne úlohy než boli tie zadané. Študenti všetkých vekových skupín, ktorí nezodpovedajú na otázky týkajúce sa homosexuality “správne”, sú penalizovaní; zamestnanci vo firmách sú preškoľovaní, aby vedeli ako pristupovať k homosexuálom bez toho, aby ich nejakým spôsobom neurazili; toalety musia byť prístupné obom pohlaviam, podľa toho, na aké pohlavie sa človek momentálne cíti. Celý svet sa musí ohnúť a skrútiť, len aby sme homosexuálov nejakým spôsobom neurazili. Dokonca spolu so svojimi zástancami žiadajú zrušiť referendum, ktoré kladie otázky odsúhlasené Najvyšším súdom Slovenskej Republiky , ktoré sú v súlade s ústavou. „Zúčastniť sa nadchádzajúceho referenda a akokoľvek odpovedať na položené otázky by znamenalo pripustiť, že väčšina má právo nerešpektovať a nemať v úcte osobný a rodinný život menšiny. Preto sa referenda nezúčastníme, a vyzývame aj občanov Slovenska, aby ho svojou účasťou nepodporili," vyhlásila strana SKOK. Zatiaľ čo ľudské práva menšiny by nemali byť upierané väčšinou, právo na umlčanie nesúhladných hlasov, právo na indoktrináciu deti prostredníctvom školského systému financovaného z daní občanov alebo právo protestovať proti referendu, ktoré nesúhlasí s ich programom, toto nie sú práva, ktoré by sme mohli nazvať ľudskými právami. Toto nie je boj za dosiahnutie rovnosti ľudských práv, ale snaha uprieť ľudské práva ostatným.

Monogamné manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou na celý život založené na záväznom a svätom sľube vernosti je osobitá náboženská tradícia, ktorá bola a je podporovaná sekulárnymi inštitúciami z jediného dôvodu – predstavuje najlepší spôsob, ako zabezpečiť pokoj v spoločnosti a plodenie sociálne zdravých detí. Keď dôjde k rozpadu manželstva, keď otcovia netušia, akým deťom boli otcami, keď sa rodina rozpadá a dieťa nevie, kto je jeho matka a otec, nemá stály a milujúci príklad rodičov, ktorý by bol hoden nasledovania, niet divu, že také dieťa následne nedokáže reprodukovať ďalšiu generáciu, ktorá by bola sociálne zdravá. Ak láska nie je založená na vernosti, no nahrádza ju neviazaná honba za uspokojením akéhokoľvek druhu, či už heterosexuálneho, homosexuálneho alebo bisexuálneho charakteru, je otrasený, ak nie úplne zničený základ spoločnosti. Nuž, či už so zámerom udržania pokoja v spoločnosti alebo s cieľom zachovania plodnosti sociálne zdravých detí, dokonca aj sekulárne ustanovizne, ako štát, vnímajú výhody v podporovaní tejto náboženskej tradície a v podporovaní tých náboženstiev, ktoré bránia manželstvo a rodinu.

Uskutočnilo sa mnoho štúdií týkajúcich sa genetickej predispozície k homosexuálnej orientácii(i), ktoré však dospeli k odlišným záverom. Tvrdiť, že genetická predispozícia k sexuálnej orientácii je fakt, by bolo to isté, ako keby sme povedali, že evolučná teória je fakt. Spojenie týchto dvoch tvrdení je viac ako len číra náhoda. Čím hlbšie je človek presvedčený o evolúcii, tým viac jeho správanie odráža správanie sa zvieraťa, v ktorom, ako sa domnieva, má svoj pôvod. Naopak, čím hlbšie je človek presvedčený v to, že je stvorenou bytosťou, tým viac sa bude správať ako Boh, v obraz ktorého, ako sa domnieva, bol stvorený. Celá táto argumentácia vychádza z dvoch podstatne rozdielnych východísk: je človek stvorený na obraz zvieraťa alebo na obraz Boží. Pre zviera je sexualita amorálna, pre Boha je však buď spravodlivá alebo hriešna t.j. morálna alebo nemorálna. Akákoľvek diskusia o morálnosti ľudskej sexuality padne do zatvorených uší u tých, ktorí sú presvedčení, že pochádzame z opice. Okamžite totiž posúdia tieto argumenty ako bigotné, homofóbne a nenávistné, hoci tomu tak nie je, pretože sa rozhodli, že Boh neexistuje a aj keby bol, bolo by to od Neho nefér, keby niekoho stvoril ako homosexuála a potom od neho požadoval, aby nekonal v súlade so svojimi prirodzenými túžbami. Zabúdame však na skutočnosť, že hoc Boh stvoril človeka ako heterosexuálnu bytosť, rovnako povedal, že nemôže jednať bezmedzne, len na základe svojich pudov, s výnimkou splodenia nového života v manželstve. Boh každého povoláva k svätosti, nielen homosexuálov, rovnako tak heterosexuálov.

Svätosť je rovnako neprirodzená pre heterosexuálov ako pre homosexuálov. Boh ju ale vyžaduje, pretože je to pre neho prirodzené, nie pre to, že by to boli niečo prirodzené pre nás. Nikto nemá voľnú vstupenku k životu podľa svojich telesných žiadostí, len kvôli tomu, že je to pre neho prirodzené. Aké trvanie by mala spoločnosť, ak by každý robil to, čo sa mu zažiada, pretože je to pre neho/pre ňu prirodzené? Heterosexuálov, ktorí robia, čo im diktujú ich prirodzené impulzy, túžby a vášne, považujeme za nemorálnych, tak prečo by to isté nemalo platiť o homosexuáloch? Aj keby jedného dňa výskum dospel k finálnemu verdiktu o genetickej predispozícii k homosexualite, tým aj k predispizícii k heterosexualite, naozaj by to znamenalo, že človek nemá na výber, nie je o nič viac morálnou bytosťou ako divé zviera a celá spoločnosť má odteraz slobodu robiť si, čo chce, pokiaľ to človeku robí dobre a považuje to za prirodzené? Ak ľudstvo nemá právo zvoliť si, ako sa bude správať, prečo potom existuje trestný právny systém? Neindikuje nám prítomnosť morálky a etiky v spoločnosti, že sme viac ako len divé zvery, ktoré sú ovládané inštinktom a genetickým kódom? Táto debata bude pokračovať, či by existoval alebo neexistoval taký gén(ii) ; ale aj keby existoval, nič to nemení na skutočnosti, že sme morálnymi bytosťami.

Ak je uholným kameňom manželstva vernosť, potom nevera je uholným kameňom homosexuálnych partnerstiev(iii). V heterosexuálnych vzťahoch je nevera dostatočným dôvodom k rozvodu, pričom v homosexuálnych vzťahoch sa len zriedkavo predpokladá alebo očakáva, že obaja partneri budú žiť vo výhradne monogamnom vzťahu po celý zvyšok svojho života(iv). Predpokladá sa, že obaja partneri budú mať niekoľko ďalších partnerov, aspoň sporadicky, keď nie pravidelne. Čokoľvek by sme nazvali manželstvom v homosexuálnom vzťahu, nie je to rovnocenné ani porovnateľné so vzťahom heterosexuálov, pretože jeho podstatou nielen nemôže byť plodnosť ale ani nie je jeho cieľom. Skutočnosť, že sa tu používa ten istý výraz „manželstvo“ na vyjadrenie dvoch rozdielnych vecí, t.j. homosexuálneho verzus heterosexuálneho partnerstva, je zámerne alebo náhodne účelové s cieľom propagandy alebo politiky, zviesť ľudí k falošnej predstave, že ide o veľmi podobné, ak nie identické skutočnosti. Pravdou však ostáva, že heterosexuálne a homosexuálne manželstvo sa v praxi a vo svojom zámere natoľko líšia ako sa od seba líšia svojou orientáciou.

Dieťa si zaslúži mať otca a matku, potrebuje ich oboch, má na to právo. Práve z tohto dôvodu homosexuáli zriedkakedy tvrdia, že by im malo byť umožnené vstúpiť do manželstva v prospech detí. Zväčša presadzujú svoje práva a výhody, povedzme, právo na adopciu. Keď tvrdia, že legalizácia homosexuálneho manželstva je v najvyššom záujme detí, argumentujú, že pre dieťa je menších zlom vyrastať v homosexuálnej domácnosti ako v detskom domove. Tento argument je ale veľmi chabý, pretože štatistiky ukazujú, podľa Prof. MUDr. Jozefa Mikloška, PhD., predsedu Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, že majú záujem o rovnaké deti, ako heterosexuálne manželské páry, čiže novorodencov. Ich snahou nie je zabrániť tomu, aby dieťa nevyrastalo bez matky a otca, keď konkurujú adoptívnej matke a otcovi, bojujúc o to isté dieťa a pri tom ignorujú tie deti, ktoré celú večnosť čakajú a túžia po milujúcej rodine. Tieto staršie, často už školopovinné deti, by však mohli vyjadriť svoj názor a odmietnuť homosexuálny pár, a tak sú bábätká bezpečnejšou voľbou. Tie nemajú na výber! Hoci súhlasím, že deti by nemali vyrastať v detských domovoch, stále je to ale lepšia alternatíva ako ulica. Nesúhlasím však, že homosexuálne prostredie je pre dieťa lepšie, bezpečnejšie alebo zdravšie. Celospoločensky sa prípady domáceho násilia a zneužívania návykových látok vyskytujú oveľa frekventovanejšie medzi homosexuálmi,(v) a preto by bolo prospešnejšie vytvoriť lepšie podmienky pre biologických rodičov pre ponechanie si dieťaťa, než zlegalizovať homosexuálne spojenie, pričom by boli deti odnímané biologickým rodičom a umiestňované buď priamo alebo nepriamo, prostredníctvom detských domovov, do homosexuálnych domácností.

Ak by bola erotika jedinou podmienkou pre manželstvo, čo je pre homosexuálnu komunitu príznačné, ako potom zabránime tomu, aby vzniknuté manželstvo nebolo krvismilné, beštiálne alebo aby to nebolo manželstvo so skupinou ľudí? Nechcem povedať, že ide o to isté alebo o morálnu ekvivalenciu, chcem len poukázať na to, že ak spoločnosť zlyhá v prvok kroku, nedokáže zabrániť následnému závažnému morálnemu úpadku. Ak zanikne posvätnosť manželského zväzku a jeho význam prokreácie a výchovy detí nahradí sebauspokojovanie, neostane nám jediný logický dôvod, prečo by sme sa mali naďalej pokúšať zabrániť následnej erózii a úpadku manželstva.(vi)

Čokoľvek zlegalizujeme, musíme následne chrániť a dotovať, v dôsledku čoho sa to bude v spoločnosti rozširovať. Ak zbúrame obranný val manželstva, a teda dovolíme komukoľvek vstúpiť, čo bude potom chrániť a brániť heterosexuálne vzťahy? V Kanade, Švédsku ako aj na väčšine územia Spojených Štátov je už nelegálne otvorene hovoriť v prospech heterosexuality. Nikde na svete však nie je nelegálne verejne preferovať homosexualitu. Redefinícia manželstva ide na úkor heterosexuálov, na úkor monogamného manželstva. Zopár ľudí by si chcelo presadiť svoje práva na úkor mnohých, a preto nemôžeme napadať väčšinu za to, že sa chce, za pomoci referenda, postaviť za svoje práva.

Štatistiky ktoré tvrdia, že homosexuálne manželstvá majú nižší koeficient rozvodovosti, nevypovedajú o tom, že v týchto vzťahoch je menej frekventovaná nevera, že ide o vzájomné, milujúce, rešpektujúce sa vzťahy. Znamená to, že v homosexuálnych partnerstvách nie je nevera považovaná zo dôvod k rozvodu ako tomu je v heterosexuálnych manželstvách, dokonca ani časté násilie nie je dôvodom k rozchodu. Preto koeficient rozvodovosti môže byť v štátoch, ktoré povoľujú homosexuálne manželstvá, nižší, hoci miera nevery a zneužívania je vyššia. Toto len zvýrazňuje rozdiel medzi homosexuálnym a hererosexuálnym manželstvom.

I napriek tvrdeniu niektorých odborníkov a štúdií, ktoré tvrdia, že homosexuálni partneri sú lepšími rodičmi ako heterosexuáli, je intuitívne jasné, že deťom sa nemôže dariť v domácnosti, kde sú nestále vzťahy, kde je násilie a kde je láska primárne o sexe a promiskuite. Je to zároveň aj príklad toho, že takéto zdanlivo vedecké štúdie nie sú vždy objektívne a môžu byť úplne scestné.

Skutočnosť, že iba 18 krajín zo 195 povoľuje homosexuálne manželstvo(vii) poukazuje na to, že 91% svetovej populácie sa názorovo stále prikláňa na stranu výlučne heterosexuálneho manželstva. Nemali by sme, proti vôli väčšiny, zahodiť za hlavu tisíce rokov histórie a tradície. Bremeno predkladania dôkazov spočíva na pleciach menšiny, ktorá musí spochybniť správnosť názoru väčšiny, nemalo by to byť naopak. Je zrejmé, že väčšina ľudí nechce žiť v Sodome a Gomore. Ak si niekto myslí, že sú kvôli tomu bigotní a že ich jedinou snahou je zabrániť v šťastiu iným, je to nepravdivé a scestné.

Odsudzovanie a nenávisť voči homosexuálom nie je tá správna cesta a v tom so mnou určite budete súhlasiť. Mnohí z nich si už vytrpeli dosť, pociťujúc odmietnutie a izolovanosť zo strany rodiny, priateľov a spoločnosti, hľadajúc útočisko v seba deštrukčnej homosexuálnej komunite. Každý z nás pravdepodobne pozná niekoho, možno aj z kruhu najbližšej rodiny, kto takto trpí a potrebuje naše pochopenie a súcit. Ide o nevypovedateľnú tragédiu, ak si človek, ktorý takto vnútorne i navonok trpí, siahne na život, pretože samovraždu vníma ako jediné východisko. Nemôžeme však podľahnúť tomuto tlaku a prijať požiadavky reštrukturalizovať rodinu a spoločnosť, pretože takéto počínanie by nikomu nepomohlo, naopak, mnohým by to ublížilo. Títo ľudia potrebujú našu lásku a modlitby, nie popieranie pravdy, morálky a našich práv.

Na margo názoru, že homosexualita je genetický rys, ide o poškodený rys, ktorí by mnohí homosexuáli, hoci nie všetci, zmenili, ak by mohli. Na margo názoru, že ide o voľbu, ide o deštruktívne rozhodnutie pre spoločnosť a takisto voči samému sebe. Na margo názoru, že ide o správanie, ide o nemorálne správanie podľa troch svetových náboženstiev judaizmu, kresťanstva a islamu. Ak však neexistuje Boh, niet základu pre morálku. V tom prípade ide o prežitie najsilnejších a hlas menšiny nemá podklad pre svoje trudenie, že ide o nespravodlivosť. Spravodlivosť je koncept spoločnosti postavenej na morálnych princípoch.

Hoci je pravdou, že Ježiš učil: “Čiňte iným tak, ako chcete, aby činili oni vám“ a „nesúďte, aby ste neboli súdení,“ tieto slová nemôžeme interpretovať v protiklade so zvyškom Biblie, ktorá sa k téme homosexuality vyjadruje veľmi jednoznačne. To, že pisatelia evanjelií nezanechali žiaden záznam o tom, že by Ježiš špecificky adresoval tému homosexuality, neznamená, že si to môžeme vyložiť ako jeho súhlas, alebo že šlo o politickú diplomaciu, pretože týmto sa vôbec nevyznačoval. Nemýľme sa, Ježiš učil, že Boh zamýšľal manželstvo ako zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou na celý život.

Matúš 19:4–6 On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?« A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“

Tí, ktorí odmietajú redefiníciu manželstva z náboženských dôvodov, by nemali byť zosmiešňovaní, pretože takéto správanie je ukážkou bigotnosti, netolerancie a zastrašovania. Ak chceme vydať zákony proti bigotnosti, netolerancii a zastrašovaniu, buďme féroví a zakážme to na oboch stranách, nielen na strane náboženstva. Ak chceme obmedziť slobodu prejavu, tak nech to platí oboma smermi, nielen jednostranne. Osobne som presvedčený, že spravodlivo napísať a aplikovať takéto proti-bigotné zákony a obmedziť slobody prejavu, len aby sme niekoho neurazili, ani nie je možné, preto ani nemá zmysel sa o niečo také pokúšať. Pred štátnou cenzúrou by sme preto mali každý uplatniť seba-cenzúru.

Na záver treba dodať, že kresťania ostanú nepochopení, ich výroky sa budú prekrúcať, budú prenasledovaní za svoju vieru v to, že človek bol stvorený na obraz Boží a nie na obraz zvieraťa a za svoje presvedčenie, že Stvoriteľ má právo vyžadovať poslušnosť a vieru bez ohľadu na naše prirodzené túžby. Nezávisle na opozícii, musíme poslúchať Boha a nie človeka. Boh od nás očakáva, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta. Neznamená to, že budeme svoje náboženstvo nasilu tlačiť na iných. Ježiš sa nikdy nechopil meča a ani to nikdy nedovolil svojim učeníkom. To však tiež neznamená, že sme povinní tolerovať homosexuálov a súhlasiť s ich požiadavkami. Nikde v Biblii sa nepíše, že sa máme vzájomne tolerovať. Sme povolaní k tomu, aby sme sa vzájomne milovali. Sme povinní milovať aj vtedy, keď nás budú nenávidieť alebo zneužívať, nie sme povolaní k tomu, aby sme niekoho len tolerovali. Toto robil Lót v Sodome a Gomore, toleroval homosexuálov. Lásku im preukázal Abrahám, keď sa za Sodomu a Gomoru modlil, aby im Boh preukázal svoju milosť a bojoval za nich, aby ich vytrhol z rúk ich nepriateľov. Lótova tolerancia takmer spôsobila smrť celej jeho rodiny, najprv zo strany jeho susedov, neskôr zo strany Božej a nemala žiaden pozitívny dopad na komunitu, v ktorej žil. Niekoho tolerovať ani zďaleka neznamená, že toho človeka milujeme, no i napriek tomu je tolerancia vyzdvihovaná ako najvyššia hodnota. Chcem vás požiadať, aby ste si skúsili v klasickej literatúre alebo v troch najväčších svetových náboženstvách vyhľadať toleranciu ako cnosť. Vážne pochybujem o tom, či by ste ju našli ani v hinduizme, konfucionizme alebo budhizme. Neviem presne, ako k tomu došlo, že sa tolerancia stala moderným štandardom cnosti. Nechcem iných tolerovať a nechcem, aby oni tolerovali mňa. Chcem s inými zaobchádzať tak, ako chcem, aby bolo zaobchádzané so mnou – s láskou, nie s toleranciou. Ak zlyhávam v škole, mám problém s alkoholom, trpím depresiami, som osamelý, bez nádeje, netúžim po tolerancii, ale po láske. Prečo by som mal iných tolerovať namiesto toho, aby som ich miloval? Ako kresťania ostávame často krát nepochopení, nielen preto, že sa staviame proti neprávosti, ale pretože nemáme v srdci lásku voči tým, ktorí boli rovnako stvorení na obraz Boží. Možno, že sami pochybujú o tom, že boli stvorení na Boží obraz, no my nemáme dôvod pochybovať. Prenasledovanie prvej cirkvi a smrť tisícov kresťanov len spečatili autenticitu ich presvedčenia a pre mnohých sa stali príkladom. Zvíťazili nie pre to, že nútili iných zmeniť svoje správanie alebo presvedčenie, ale kvôli tomu, že ostali verní Bohu ako svedkovia pravdy.

Revelation 12:11
Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.

Ako kresťania musíme pamätať na to, že výsledky referenda, hoci majú z krátkodobého hľadiska veľký význam, nie sú natoľko dôležité, ako naše svedectvo pre Krista, pre ktorého žijeme a mrieme z dlhodobého hľadiska. Netvoríme väčšinu v spoločnosti, v ktorej by sme sa vedeli spoľahnúť na demokratický proces v snahe zachovať hodnoty pre budúce generácie. Pokiaľ by sme tvorili väčšinu, mohli by sme vyhrať referendum či voľby, avšak popri tom by sme mohli mať sklon zabudnúť na jednu dôležitú skutočnosť, ktorú Ježiš povedal, že Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keď sme však v menšine veľmi jasne si uvedomujeme fakt, že náš skutočný domov je v nebesiach a naším skutočným zámerom je byť verní Bohu v tmavom a porušenom svete. Jedného dňa sa každé koleno skloní a každý jazyk vyzná na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán. (Izaiáš 45:23,24; Rimanom 14:11; Filipským 2:10); ten deň však ešte nenastal a referendum nie je spôsob, akým by sme mohli my, alebo Ježiš, zvíťaziť nad zlom. Víťazstvo je možné iba skrze krv Baránka, skrze slovo svedectva a skrze obete našich životov. Nie sme pánmi tejto zeme, my sme soľou a svetlom sveta. (Matúš 5:13,14). Kto sú to tí „my“? Všetci tí, ktorí odrážajú lásku a pravdu Boha zjavenú v Ježišovi Kristovi a v životoch ktorých je vidno charakter Božieho kráľovstva.

Matúš 5:11–12
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

Matúš 5:16
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Obávam sa, že tým, že sa zúčastníme referenda, môžeme ako kresťania dospieť k pocitu, že sme urobili všetko, čo od nás Boh chcel, pričom sa nám iba podarilo vraziť ďalší klin medzi nás a okolitý svet. Domnievam sa, že úspech by sme nemali zadefinovať iba na základe výsledku nadchádzajúceho referenda, ale hranicu potrebujeme posunúť oveľa vyššie, pričom za úspech budeme musieť zaplatiť oveľa viac . Nech sa kríž, ktorý nosíme na krku ako ozdobu, stane radšej symbolom smrti samým sebe, aby sme dokázali prejaviť lásku svätého a spravodlivého Boha trpiacemu a hynúcemu svetu. Nech je hlas, odovzdaný na tomto referende, vážnym sľubom Bohu, že chceme byť soľou zeme a svetlom svetu, nie kvôli víťazstvu, aby sme so pomädlili ruky a víťazoslávne odkráčali zo scény. Naša práca len začala!

S úctou a s pokorou,
Bevan D. Stein
___________________________________________________________________________
(i) Dr. William Byne, riaditeľ Laboratória neuroanatómie a morfometriky z Lekárskej Fakulty the Mount Sinai a člen edičného výboru časopisov the Journal of Homosexuality and Journal of Gay & Lesbian Psychotherapy potvrdzuje, že “nedávne štúdie považujú biologické faktory za východisko pre sexuálnu orientáciu. V súčasnosti však neexistuje dôkaz, ktorým by sa dala táto teória potvrdiť.“ Homosexuality: Thinking Critically and Acting Compassionately (Excerpt from Uncompromised Faith: Overcoming Our Culturalized Christianity, [NavPress, 2009] by S. Michael Craven) Použité s povolením autora.

(ii) “Existuje ‘homosexuálny gén?’” National Association for Research & Therapy of Homosexuality (NARTH), www.narth.com/docs/istheregene.html (accessed 7 March 2008). Tento článok bol prevzatý z dvoch zdrojov: článok s názvom “Homosexuálny gén?” autor MUDr. Jeffrey Satinover, v časopise The Journal of Human Sexuality, 1996 (available by calling 972-713-7130); a v prechádzajúcich číslach bulletinu NARTH. V prípade záujmu o hlbšie štúdium homosexuality a genetiky, prečítajte si knihu Dr. Satinovera z roku 1996, Homosexuality and the Politics of Truth (Homosexualita a politika pravdy), vydavateľstvo Hamewith/Baker Books.

(iii) Dvaja homosexuálni vedci publikovali jeden z najrozsiahlejších prieskumov o sexuálnych praktikách homosexuálov, ktorý nesie názov The Gay Report. Podľa tejto štúdie 35 percent respondentov priznalo, že doposiaľ vystriedalo sto a viac sexuálnych partnerov; 18 percent uviedlo, že v priebehu uplynulého mesiaca vystriedalo medzi sedem až šesťdesiat partnerov a 18 percent uviedlo tri a viac partnerov za uplynulý týždeň. 38 percent respondentov uviedlo, že vzťah, ktorý vydržal najdlhšie, netrval viac ako rok. U lesbičiek mal priemerný vzťah 38 mesiacov. Ďalej, 77 percent respondentov sa aspoň raz zúčastnilo sexu v trojici, zatiaľ čo 59 percent sa zúčastnilo na orgiách alebo skupinovom sexe. 38 percent sa zúčastnilo na sado-masochistických praktikách. Karla Jay a Allen Young, The Gay Report (New York: Summit Books, 1979), 248-340. Ďalší prieskum zistil, že 43 percent homosexuálnych belochov malo sex s päťsto a viac partnermi a 28 percent vystriedalo tisíc a viac partnerov. A. P. Bell, M. S. Weinberg, and S. K. Hammersmith, Sexual Preference (Bloomington: Indiana University Press, 1981), 308. Trojročný výskum sexuálnych návykov medzi obyvateľmi Chicaga odhalil, že 42,9 percent homosexuálov z oblasti Shoreland v Chicagu (centrum homosexuálov v Chicagu), vystriedalo viac ako 60 partnerov, pričom ďalších 18,4 percent malo medzi 31 až 60 partnerov. Edward O. Laumann, Stephen Ellingson, Jenna Mahay, Anthony Paik, Yoosik Youm, The Sexual Organization of the City (Chicago, IL: The University of Chicago Press, 2004), 108.

(iv) V knihe Male Couple (Mužský pár), autori uvádzajú, že pri prieskume 156 homosexuálnych vzťahov sa dĺžka vzťahu pohybovala od jedného do tridsiatich siedmych rokov. “Iba sedem párov (zo 156) malo výlučný sexuálny vzťah s jedným partnerom a vo všetkých prípadoch bol vzťah kratší ako päť rokov. Povedané inak, do všetkých vzťahov trvajúcich viac ako päť rokov boli zakomponované aj iné, vonkajšie sexuálne aktivity.“

(v) Prieskum uskutočnený medzi 3,400 homosexuálmi odhalil, “v porovnaní s bežnou populáciou, konzumáciu podstatne vyššieho množstva alkoholu, marihuany alebo kokaínu.“ D. J. McKirnan and P. Peterson, “Alcohol and Drug Use Among Homosexual Men and Women: Epidemiology and Population Characteristics,” Addictive Behavior, 1989, vol. 14, 545–553.

(vi) “V roku 1971 bol vo Švédsku schválený zákon, ktorý zlegalizoval nákup, predaj a vlastníctvo detskej, zvieracej a násilnej pornografie. Toto zvoľnenie zákonov viedlo k tomu, že sa začali vydávať nové pornografické časopisy ako Teenangels, Bambino and Lolita, pričom každý z týchto časopisov zasielal, za účelom archivácie, každý nový výtlačok do Národnej knižnice. Podľa Švédskej asociácie pre sexuálne vzdelávanie (RFSU), bol v tom čase postoj širokej verejnosti voči detskej pornografii extrémne liberálny. Švédska federácia za lesbické, homosexuálne, bisexuálne a transpohlavné práva (Riksförbundet för sexuellt likaberättigande – RFSL), odvolávajúc sa na „právo dieťaťa na sexualitu“, vytvorila „pedofilnú pracovnú skupinu“, ktorá mala lobovať za zmiernenie trestov za sexuálne trestné činy páchané na neplnoletých a za zníženie veku pohlavnej dospelosti.“ Citát je prevzatý z nasledovného zdroja: The Local se: Swedish national library in child porn scandal, Published: 21 Jan 2009, http://www.thelocal.se/20090121/17058

(vii) Pew Research Center, Religion and Public Life: “Homosexuálne manželstvo vo svete,” revidované 6.1. 2015, http://www.pewforum.org/2013/12/19/gay-marriage-around-the-world-2013/#a... uvádza nasledovné krajiny, ktoré celoplošne povoľujú homosexuálne manželstvo: Argentína, Belgicko, Brazília, Kanada, Dánsko, Anglicko, Francúzsko, Island, Luxembursko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Portugalsko, Škótsko, Južná Afrika, Španielsko, Švédsko a Uruguaj.